V Power Clube v Starej Ľubovni sa 6. marca predstavila komerčne úspešná prešovská alternatívna kapela Komajota úvodným koncertom svojho turné Šariš Komajota Tour 2009 spolu s hosťom Adamom Ďuricom, ktorý je známy najmä svojim úspešným singlom Bez servítky.

Millas Groove: „Na turné vás sprevádza Andy Ďurica, Adam, Adam. Prečo?“

Michal Kráľ: „Kto to vyberal vlastne.“

Martin Husovský: „Kto, kto za to môže vlastne?“

Stanislav Čorej: „Čo? ... Ta on sa tak pýtal, chcel ísť. Zoberte ma.“

Martin: „Nie, nie je to až úplne presne pravda, skôr to bolo o tom, že sme sa stretli predtým na rôznych festivaloch a tak ďalej a my sme hľadali niekoho, ktorý by sám to ustál na pódiu, to znamená, že Adam je hosť a nie je tu s kapelou a je veľmi málo interpretov, ktorí by proste dokázali začať koncert, tak ako dnes začne a s tou gitarou to potiahnuť. Takže Adam aj tým, akú hudbu robí a vlastne aj tým, že vlastne singel Bez servítky, ktorý ste možno počuli, tak sám som mu nahrával klavír a môj bráško mu písal text, takže sme tak nejako prepojení a jedno s druhým. Slovo dalo slovo a je tu.“

Kapela Komajota vznikla na jar v roku 2005. Počas nasledujúceho obdobia vzniklo zopár demonahrávok a kapela sa inštrumentálne zohrávala. V lete v roku 2006 sa Komajota zúčastnila súťaže US Steel Talent Night, kde sa umiestnila na druhom mieste. Nasledovalo štúdiové nahrávanie prvej skladby a ku nej natáčanie videoklipu, načo pozitívne zareagovalo vydavateľstvo Universal Music. Na jar 2007 kapela dokončila nahrávanie debutového albumu s názvom Časopriestor, ktorý vyšiel 9. marca 2007. Do konca roka kapela odohrala viac než 70 koncertov na Slovensku, ale aj v zahraničí, po pričom pracovala na nových skladbách. V ankete Slávik 2007 získala ocenenie Objav roka. V polovici februára 2008 začala kapela točiť druhý album, ktorý bol vydaný začiatkom októbra. Autormi textov sú Jozef Husovský, Michal Baláž a Silvia Kaščáková. Kapela vystupuje v zložení Martin Husovský spevom a na klávesoch, Michal Kráľ na base a Stanislav Čorej na bicích nástrojoch.

Millas: „Ja tvrdím, že človek si vyberá nástroj a zároveň nástroj človeka. Čo je to, čo máte najviac radi na nástroji, na ktorom hráte v kapele?“

Michal: „No tak ja hrám na basu kvôli tomu, že v podstate aj môj otec bol basgitarista niekedy, jednak kvôli tomu a po druhé kvôli tomu, že som chcel byť stále niekde skrytý vzadu, že som nechcel byť ako sólový gitarista, ktorý je proste vpredu, ale v podstate aj veľa ľudí ani basu nepočuje v skladbách, že kvôli tomu na base a mám rád tie spodky, ktoré idú vlastne z bední a tú hutnosť, ktorú má basa.“

Martin: „No aj mne to tak vyšlo. Ja som v podstate, klavír si našiel mňa a ja jeho a kvôli tomu, že je to veľmi bohatý harmonický, rytmický nástroj, zahráš na tom to, čo na iných nástrojoch nedokážeš. A takisto som chcel byť schovaný, aj som sa schovával dlhý čas, až potom vlastne sme prišli na to, že keď sa všetci budeme schovávať, tak nebude mať kto spievať, takže som začal spievať, no a už sa až tak neschovávam, ale ten klavír mám naozaj, mi zostal, to je taká moja srdcovka, vždy keď sa chcem schovať, tak idem znova cez klavír.“

Millas: „Na mňa pôsobíte príjemným a srdečným dojmom. Kto alebo čo vás drží pri zemi?“

Martin: „Pri zemi, ako ... Cijeho, šalena otázka ... Príjemným a srdečným dojmom, to nás veľmi teší a neviem prečo by sme nemali zostať pri zemi. Ako mi odlietame v tých skladbách, asi aj v tých textoch a v tom všetkom, čo je v hudbe, ale inak nevidím dôvod, prečo by sme mali lietať niekde a pretože ja neviem, ten reálny život, ktorý žijeme každý jeden z nás, nás drži pri zemi, ako finančná kríza, manželská kríza ... Nie, nie, nie, to bola akože slovná hračka. Tak mňa osobne najmä manželka pri zemi, moja milovaná Veronika, pretože ona vždy mi vie povedať, že no ej ale už stačí, takže tí ľudia, ktorí sú okolo nás, ten blízki, najbližší okruh.“

Michal: „Ja súhlasím s Martinom, naozaj.“

Martin: „Takže moja žena, hej?“

Millas: „Som sa ťa chcel spýtať, že ako rodinný život. Ako si ho pochvaľuješ?“

Martin: „V Starej Ľubovni, perfektný rodinný život. Nie tak, ako je to príjemné, keď som doma, potom zase príjemné je, keď odíjdem, lebo na chvíľu si oddýchneme od seba, ale nie vždy sa to dá zorganizovať tak, aby to bolo úplne ideálne, takže aj keby som chcel byť doma, tak musím ísť niekde hrať a keď už nechcem byť doma, tak zas nie je žiaden koncert, takže je to vždy len o nejakých kompromisoch, ale zatiaľ je to príjemné a môžem vrelo odporučiť, teda nie moju manželku, ale akúkoľvek manželku, teda rodinný život je naozaj príjemný.“

Millas: „Ty už máš rodinu?“

Michal: „Ja mám ... Moja jediná rodina je kapela, takže asi tak.“

Millas: „Na Slovensku patríte medzi špičku, vlastne dá sa povedať. Ale nie, šak fakt. A teraz, čo ďalej? Aké máte ďalšie nejaké predstavy alebo méty?“

Michal: „Neviem. Tak hrať čo najviac koncertov, asi natočiť ďalší album a pokračovať v tom, čo sme robili doteraz.“

Martin: „Tak si to veľmi vážime, že si nás zaradil medzi špičku, lebo neviem čo je teda tá špička. Ako my sa asi necítime nejak na výslní alebo jedna z tých vynikajúcich kapiel, čo sa potvrdzuje aj na tých koncertoch, že nechodia milióny a davy a tisíce, skôr sme radi, keď to nie je hanba, keď príde aspoň 20 ľudí a ja dúfam, že dnes nás celkom prekvapí Stará Ľubovňa, uvidíme a čo ďalej, je asi sa nezblázniť z toho, čo sa deje a to čo robíme, robiť, doteraz, tak ako vravel Mišo, hrať koncerty a zdokonaľovať sa v tom, lebo máme čo robiť ešte a pomaly plánujeme, čo ďalej, nejaký album možno, ale to ešte naozaj má svoj čas.“

Millas: „Vlastne ani nie tak dávno vám vyšlo Bludisko, to je pol roka, no. Ako sa vám robilo s Randym? Lebo mne sa robilo veľmi dobre a vám ako?“
Martin: „Dobre, my vlastne, to je už druhý album, ktorý sme spravili s ním a vlastne aj predtým som robil na nejakých projektoch, preto môžem vrelo doporučiť tohto pána producenta. On je presne ten chemik a technik, kedy ja poviem, že tak nejako by som chcel a on to spraví, že je to ten realizátor tých našich snov a ideí v zvukovej rovine.“

Millas: „Koľko percent na vašom úspechu majú talent, vytrvalosť a šťastie?“

Michal: „Ja neviem, podľa mňa asi 33,3% každá jedna z toho.“

Martin: „No to si mi naozaj povedal to, čo som si pomyslel, lebo si povedal tri veci a naozaj myslím si, že tri veci a každá jedna je presne na tretiny. Ako možno by sme našli ešte ďalšiu, ale to už by boli štvrtiny. Ale naozaj nedá sa povedať, že by sme boli úplne hluchí a úplne netalentovaní, tak isto sa nedá povedať, že by sme nemali vôbec šťastie v tom, čo robíme a taktisto sa nedá povedať, že by sme vôbec do toho neobetovali nič, respektíve že by sme neboli vytrvalí v tom, čo sme chceli robiť, takže asi tak na tretiny naozaj, jedno s druhým a nedá sa to vypočítať, lebo je to, naozaj už sa to tak prelína, že niekedy človek ani nevie, čo je šťastie a čo talent.“

Komajotu prišlo podporiť síce viac ako len obávaných 20 ľudí, no kapacita Power Clubu nebola ani zďaleka naplnená, avšak možno práve to prispelo k o to sviežejšej a úprimnejšej atmosfére na koncerte. Kapela tento mesiac strávi väčšinu svojho času na cestách v rámci svojho koncertného turné.

Martin: „Tak my sme momentálne na turné a dnes začíname v Starej Ľubovni a potom zajtra sme vo Svidníku a 13.3. Michalovce, 20.3. Košice, 21.3. Poprad, 22. sme doma v Prešove a potom sme v Žiline, v Partizánskom a v Prievizdi, to ak by niekto chcel, to by bol veľmi, veľmi ... To je marec ... A končíme 29. marca vo Vranove. Takže to je väčšina východ, naozaj. Neviem prečo. My sme sa chceli, všade chceli sme hrať, ale iba východ nás chcel. To je určite kríza, všetci sa na to vyhovárajú, ale ja si myslím, že vychodňare, aj keby neviem jaka kriza bola, ta furt sa bude hrať.“

Uhlik: „A čo naše mesto chalani?“

Martin: „Je ... Fúú ... Ta ... Ja nemám, nemožem do kamery ... Ja nemožem do kamery, lebo ja nemožem ... Ta ty vypni a ja ti poviem, potom ...“

Milan Zimnýkoval: „Ja by som chcel odkázať Starej Ľubovni, že nech je večne mladá.“

S kapelou Komajota sme sa pre tentoraz síce už rozlúčili, ale dúfame, že si aj v budúcnosti nájdu chalani ešte čas na to, aby zavítali do nášho mesta a predviedli nám svoje hudobné talenty a osviežili tak kultúru v našom meste.

Reportáž pripravili: Millas Groove a Uhlik