V sobotu 8. novembra vystúpila v Krčmičke na rohu v rámci svojho koncertného turné Gloria tour skupina Longital. Ako predkapela sa v akustickom koncerte predstavil Millas Groove zo Starej Ľubovne.

Skupina Longital vznikla pod pôvodným názvom Dlhé diely v roku 2000 v Bratislave. Longital je starý názov skaly Dlhé diely, na ktorej členovia skupiny žijú. Skupina vydáva albumy na vlastnej značke Slnko records. Na hypertextovej stránke longital.com si je možné vypočuť alebo aj zakúpiť nový album Gloria, na ktorom sa v trinástich skladbách predstavili členovia kapely Daniel Salontay, Shina Lo a Xi-di-nim. Na koncerte skupina predstavila aj nového člena Lemur Jazz Mutant, ktorý každý dotyk premieňa na magický zvuk. Sobotný koncert bol už historicky druhým koncertom skupiny Longital v Starej Ľubovni.

 

Interview s kapelou

Millas Groove: „Daniel, to je vlastne už druhý koncert, ktorý máte v Starej Ľubovni, tentokrát ste v pivnici. Ako sa vám hrá v Ľubovni?“

Daniel: „V pivnici ako sa nám hrá? Tuším, že sa nám hralo v pivnici lepšie ako hore, aj keď som bol najprv taký, že v pivnici a ten prach nám bude padať na laptop a na všetky tie mašinky tuto z toho, keď to začneme dunieť, ale sa mi to zdá, tuším, že lepšie ako hore. Ľudia si môžu vybrať, či chcú byť v bare alebo na muzike a môžu sa premávať a je tu taký hustý zvuk dobrý, podľa mňa.“

MG: „Čím to je, že naživo ste ešte lepší ako na cédečku?“

Daniel: „No to si mi teraz povedal, tak ideme pretáčať cédečko akože teraz nanovo, aby bolo ... ? (smiech) Nie, my sme sa, neviem ... Naživo je to tak, že je to out of control, že človek sa proste pustí úplne a nie je to už v našich proste nejak silách, že čo sa tu ... To, čo naživo predvedieme naviac, to nie je v nás, ale v tých ľuďoch, čo nás počúvajú a čo nám oni vracajú tým, že nás vnímajú a my to vlastne znova dáme im a oni nám a tak vznikne taký obeh energie a to je to, čo dáva tomu živému prevedeniu skladieb novú kvalitu asi oproti cédečku.“

MG: „Niečo ako pesnička Zrkadlo?“

Daniel: „Hej, presne tak, že proste tí ľudia nám odrážajú to, čo sme my naspäť a takisto my im odrážame to, čo sú oni a keď je vzájomná náklonnosť, tak môže byť len výborný koncert a pesničky lepšie ako na platni.“

MG: „Minule už keď ste tu boli so Shinou, tak stihli ste si pozrieť aj nejako mesto?“

Daniel: „Stihli sme si pozrieť čakáreň na stanici veľmi takú úplne s krásnym hallom, takou akustikou ... No nedalo by sa tam nahrávať všetko, ale niečo napríklad také arabské lutny by sa tam úžasne dali nahrávať. A stihli sme si obehnúť námestie a teraz sme stihli ísť tam vlastne dole, ako to námestie pokračuje, do tej socialistickej ľudovej tvorivosti architektonickej, to sme si pozreli dnes a tiež sme si pozreli výstavu mladých tvorcov v tom, neviem ako sa volá ten dom ... v Provinčnom dome, tak tam sme, to sme si obehli tak, takže sme mali taký, normálne, že kultúrne vyžitie, že mesto plné výborných ľudí, ktorí idú do galérie, potom prídu sem na koncert, tak máte sa tu, čo ja viem, lepšie ako v Bratislave, podľa mňa a každý pozná každého, to je perfektné, alebo možno aj nie niekedy, ale je to také, že ... no ... môže byť. Ja som z Trnavy, čo je malé mesto, síce väčšie ako Ľubovňa, ale tak to cítim, že to je také akurátna veľkosť na život.“

MG: „Ako sa ti hralo po druhý krát v Starej Ľubovni?“

Shina: „Super. Myslím, že to bolo lepšie ako minule ešte, lebo to bolo také fajné, aj keď som sa trochu bála v pivnici, lebo my sme dlho hrávali divadlo v pivnici a v pivniciach takýchto starých sa zaťahuje hrdlo. Neviem, či si si to niekedy všimol,ale my ako sme tam hrávali asi tri roky to divadlo, tak vždy po hodine ako sme tam hrali, tak sa začnú robiť také oné a tu to nie je až také hrozné, ale už ako som prišla do pivnice si hovorím, dneska to nebude jednoduché, ale ok, dobre, dopadlo to dobre.“

MG: „Myslíš si, že už navždy zostaneš s bezpražcovou gitarou? ... Basgitarou?“

Shina: „Myslím, že áno. Ja si myslím, že áno, lebo ja mám doma ešte jednu pražcovú takú tatonku, takú rohatú a potom jednu takú ... že lubovku, že tučnú, prázdnu, či ako to mám povedať, ale nehrám na nich, lebo mne to cez tie pražce nejde dobre, vieš, mne to tam zavadzia a táto ich tam má ale, vieš, nakreslené, takže je to jednoduchšie a zároveň môžem proste šúchať hore dole, vieš, to ma baví.“

MG: „Kde si ľudia môžu kúpiť album Longital?“

Shina: „No najlepšie je to na koncerte, lebo je to najlacnejšie, ale veľa ľudí to nejako nevie pochopiť, že môžu ušetriť peniaze, tak si to nechávajú na neskôr, potom lepšia šanca je ešte cez Slnko records, cez stránku slnkorecords.sk, kde to už je ale o 50 korún viacej a najhoršie je ísť do obchodu hocijakého niekde niekam, lebo tam to je ešte viacej, čiže, teda to záleží od nich, že koľko si pridajú, ale dá sa ísť aj proste napríklad do obchodu s cédečkami nejakého a vypýtať si, ale nie všade možno majú.“

 

Reportáž pripravili: Millas Groove, Uhlik