(Redakcia Stara.sk nenesie žiadnu zodpovednosť za obsah článku, ktorý je zverejnený tak, ako bol prijatý do redakčnej pošty. Na článku bola vykonaná len gramatická redakčná korektúra.)

Vážený pán primátor,

Ďakujem za Váš osobný záujem o moje názory/omyly. Aj keď, ak dovolíte, budem naďalej hovoriť o svojich názoroch, pretože vzhľadom na moje pracovné skúsenosti (nepočítajúc dobrovoľnú prácu v NGO) práve v dotknutých oblastiach na to mám právo. V odpadoch pracujem cca 7 rokov, v energetike 4 roky, vypracovala som niekoľko EIA zámerov a spolupracovala som pri vypracovaní regionálnej analýzy a koncepcie "waste-to-energy" a následne na projekte regionálnej spaľovne. Stačí? Snáď. Vlastne som tam na tej prezentácii mohla so svojimi kolegami stáť a prezentovať ponuku nasej firmy pre mesto, robíme takmer to isté.

Začnem teda najprv svojím názorom na zariadenie na termické spracovanie odpadov (aby sme sa nemuseli naťahovať o slovíčka, čo je spaľovňa a čo je splyňovňa). Jednoducho povedané, ja som “za”. Technická úroveň týchto zariadení je na vysokej úrovni a z hľadiska životného prostredia je to, samozrejme, neporovnateľne lepšie riešenie ako skládkovanie. Mam obľúbenú príhodu s prevádzkovateľom spaľovne na nebezpečné (!) odpady, kedy analýza “výfukov z jeho komína” ukázala, že vypúšťa vzduch čistejší, ako je okolitý vzduch, čo všetci dýchame. Takže je prakticky čističkou vzduchu. A tiež nie som “nimby typ” (not-in-my-back-yard), takže ani proti takému zariadeniu v SL nie som principiálne proti.

Druha vec však je netechnické riešenie. Neviem, či to bolo Vaším zámerom, ale každopádne oceňujem snahu o komplexné integrované riešenia problémov a potenciálov, v tomto prípade spojenie energetiky a odpadového hospodárstva. Aj keď celkom nerozumiem, ako ste analýzou potrieb a potenciálov dospeli k výsledku, že čo najviac Stará Ľubovňa potrebuje, je termické spracovanie odpadu. Áno, je to technológia budúcnosti, som za začlenenie tohto konceptu do rozvojovej stratégie, ale nemyslím si, že by to malo byt na prvom mieste a že je to riešenie adekvátne súčasným potrebám a kapacitám mesta. Skrátka, je to príliš náročné (technicky, finančne a časovo) riešenie na relatívne jednoduchý problém. A ak, tak by sa malo aplikovať až po predchádzajúcom použití menej náročných opatrení, ktoré však môžu mat výrazný dopad na výsledný stav a teda aj na finálnu potrebu takéhoto zariadenia.

Ak dovolíte, zameriam sa hlavne na energetickú časť. Aj Vy sa na začiatku podujatia, pred prezentáciami, odvolávate na EÚ smernice a energetickú efektívnosť. Sú tri základné princípy racionálneho využívania energie:
1. Zníženie strát = potrebovať čo najmenej, aby nebolo treba veľa vyrábať
2. Efektívne využívanie = neplytvať tým, čo je už vyrobené
3. Efektívna výroba = vyrábať s vysokou účinnosťou, z kvalitného zdroja

Tieto princípy by sa mali aj logicky uplatňovať v takomto poradí.

Potrebu zníženia strát (výmenu rozvodov) ste aj Vy identifikovali ako hlavný problém, ktorý vyžaduje riešenie. Dovoľujem si pripomenúť, že straty sa nedejú len v rozvodoch a že energetická efektívnosť budov je jednak veľmi blízka povinnosť a jednak potenciál zníženia potreby energie až do cca 30%. Ako ste sám povedal, kotolne ako také máme v relatívne dobrom stave. „Len“ ich máme oveľa väčšie ako potrebujeme a tento rozdiel by sa mal ešte zvýšiť, ak sa od celkovej potreby odpočíta to, čo sa ušetrí opatreniami na budovách (bolo by celkom fajn zobrať energetickú efektívnosť budov vážne a nielen bezduchým „olepením polystyrénom“, ale to je na inú debatu, ktorej sa veľmi rada zúčastním, ak bude mať mesto záujem).

Aby som to zhrnula, myslím, že stavať zariadenie na úpravu odpadu, následne zariadenie na termické zhodnotenie odpadu a potom kogeneračnú jednotku je predčasné, prešpekulované a na akútne problémy neefektívne (okrem toho mám podozrenie, že ohľadom dostupného množstva odpadov vychádzali zúčastnení konzultanti z nie celkom správnych predpokladov) a že by bolo potrebné do integrovaného prístupu zahrnúť aj trvalú udržateľnosť, bezpečnosť dodávok a snahu o zníženie závislosti na externých dodávateľoch, využívanie miestnych surovín, využívanie zdrojov, ktoré podporujú lokálnu ekonomiku a tvoria pracovné miesta a podobne.

Na záver ešte ohľadom Vašej nespokojnosti s “neusporiadaným ozývaním sa verejnosti k témam verejným”. Nemyslím si, že poznám všetkých ochranárov v Starej Ľubovni. Neviem, koho pokladáte za ochranárov Vy. A neviem, kto všetko sa v Ľubovni pokladá za ochranára. Takže sa mi ťažko reaguje na Vaše poznámky ohľadom toho, čo robili/robia ochranári počas a po spomínanom stretnutí (poznámku o smiešnosti a zbabelosti nebudem komentovať, pretože predpokladám, že ste to nemysleli tak, ako to vyznelo). Mám dojem, že tým narážate hlavne na mňa (ďakujem, že ma pokladáte za ochranára) a tak Vám viem odpovedať - na podujatí som osobne nebola, lebo som bola v práci. Ako vlastne aj Vy sám. Som veľmi rada, že “Uhlik” mestské záležitosti sprístupňuje aj tým, ktorí sa im môžu venovať iba vo voľnom čase. A keďže mám osobnú potrebu sa k tomu vyjadriť, vyjadrujem sa. Takým spôsobom, aký mi je dostupný.

Súhlasím s Vami v tom, že mesto „zaspalo“ a ignorovalo problémy, o ktorých sa vedelo a že veľká časť z toho bola politická (ne)vôľa. Som veľmi rada, že sa zmenila situácia a že sa snažíte o zmenu a zlepšenie. To máme spoločné. Politika ma nezaujíma a nehľadám výhovorky. Nekritizujem snahu, ale konkrétny spôsob, pretože si myslím, že existuje aj lepší (viď. hore). Tak ako Vy, som taktiež ochotná sa o svojom názore porozprávať a pridať svoje odbornosti do “balíka” na stranu mesta, ak bude záujem.

Pekné dni prajem.
Laura Martonová


Vyššie uvedený list je reakciou na správu primátora zo 17.11.2011:

Milá Laura,

náhodou som bol pri synovi Michalovi, keď si čítal Tvoje komentáre k téme, takže reagujem, aby som Ťa trochu vyviedol z omylu, v ktorom asi žiješ ohľadom odpadov.

Je pravda, že sú protichodné informácie - skládka a koncepcia likvidácie, ktorú chceme realizovať v Starej Ľubovni. Keďže stará skládka už pomaly bude zaplnená, vytvorenie novej kazety je pripravované už dávno, ešte za môjho predchodcu, keďže ide o pomerne zložitý a dlhodobý proces a vyžaduje si pomerne veľa povolení ako aj napr. EIA. Kým nie je schválené a realizované nové riešenie, pracuje sa v pôvodnom režime, teda rozšírenie skládky.

A teraz k Tvojím názorom o spaľovni. Spaľovňa je niečo úplné iné ako splyňovanie. Ide o úplne odlišný proces s úplne odlišnými dopadmi na životné prostredie. Splyňovanie - ide o nové technológie spĺňajúce všetky európske normy čo sa týka environmentálnej záťaže. Ak by tieto technológie nespĺňali požadované kritériá, asi by ich nikdy nikto nepovolil a nemohol realizovať, ani my nie. Všetko podlieha schvaľovaciemu procesu vrátane Tebou spomínanej EIA. Ak by si o tom chcela vedieť niečo viac, pozri si prezentáciu firiem na Mestskom úrade, ako Ti to odporúča Jožo Uhľár, prípadne si zisti viac informácií o danej téme a nielen dohady a špekulácie.

Likvidácia odpadov novými technológiami je budúcnosť a ak si nechceme zlikvidovať okolie obyčajnými skládkami odpadov, tak ako to je teraz so smutným pohľadom pri ceste z Vabca do Starej Ľubovne, tak nám nič iné neostáva, len hľadať nové, moderné riešenia. Zaujímavé, že o prezentácii sme informali vopred, mohol sa jej každý zúčastniť a priamo sa pýtať odborníkov z danej oblasti. Prečo sa tak nestalo, prečo nikto z prítomných nemal žiadne otázky, kde boli všetci ochrancovia životného prostredia zo Starej Ľubovne? Pripadá mi to smiešne a zbabelé, ak na prezentácii nikto nenaberie odvahu pýtať sa, ale po akcii kritizujú a mudrujú.

Téma je vážna a dotýka sa nás všetkých. Je to tak aj s tepelným hospodárstvom v Starej Ľubovni. Pred voľbami všetci vedeli, že je to problém a zaspali sme dobu. Nikto však nenabral odvahu to povedať nahlas. A teraz je to téma, ktorá sa mnohým hodí, aby sa politizovalo a strašilo privatizáciou a podobne. Ja som tému pomenoval pravým menom, poukázal som na problém a od začiatku pracujem na hľadaní koncepčného riešenia, najvhodnejšieho pre mesto a ľudí, ktorí sú napojení a odkázaní na odber tepla a teplej úžitkovej vody od Slobytermu. Výsledkom môjho úsilia je aj účasť významných európskych firiem z danej oblasti s bohatými skúsenosťami na spomínanej prezentácii. A v tom je cely fígeľ.

Kto chce, hľadá riešenia, kto nechce, hľadá výhovorky, prečo sa to nedá urobiť, alebo politizuje a kritizuje. Pre dnešok snáď len toľko k danej téme. Nemám problém sa s kýmkoľvek o danej téme rozprávať, prípadne vysvetliť moje stanovisko k riešeniam, ktoré mám odkonzultované dosť podrobne s odborníkmi na túto tému.

Michal Biganič, senior.